claude_levi-strauss_-_antropologie_a_problemy_moderniho_sveta_zuzana_machova [ Hospodářská a kulturní studia (HKS)]

Tato stránka je pouze pro čtení. Můžete si pouze prohlédnout zdrojový kód, ale ne ho měnit. Zeptejte se správce, pokud si myslíte, že něco není v pořádku.
====== Claude Lévi-Strauss, Antropologie a problémy moderního světa======




**Claude Lévi-Strauss**, francúzsky antropológ, narodený v Bruseli 28. novembra 1908, zomrel 30.októbra 2009, len pár dní pred svojími 101 narodeninami. Na Sorbonne vyštudoval filozofiu a právo a v roku 1935 bol vyslaný so skupinou francúzskych profesorov na novovzniknutú univerzitu v Sao Paulo v Brazílii. V roku 1939 uskutočnil krátky výskum v Mato Grosso a v Amazónii. Skúmal populácie Ňambikvarov, Bororov a Kaďuvejov. Pred druhou svetovou vojnou sa vrátil do Francúzska a v rokoch 1939 – 1940 slúžil ako dobrovoľník v armáde. Po kapitulácii, odišiel do New Yorku, kde sa venoval výuke na New school of social research. Spolu s Jacques Maritainem a Henri Focillonem  založili francúzsku univerzitu v New Yorku. Po vojne sa vrátil do Paríža, avšak od roku 1945 – 1948 jeho kroky viedli opäť do New Yorku, kde pôsobil ako kultúrny poradca veľvyslanectva. V roku 1948 sa funkcie vzdal, vrátil do Francúzska a napísal prvú knihu Rodinný a sociálny život Indiánov Ňambikwara, v ktorej dokázal, že aj za krátky čas sa dá urobiť obrovský kus etnografickej práce. Jeho druhou knihou je dielo Elementárne štruktúry príbuzenstva (1949), ktoré je radené medzi najlepšie diela antropológie, najmä vďaka pôsobivému komparatívnemu materiálu. Jeho najznámenším dielom je kniha Smutné trópy, vydaná v roku 1955. Hovorí sa o nej, ako o najkrajšej populárnej knihe vydanej antropológom. V roku 1958 nasledovalo vydanie súboru článkov s názvom Štrukturálna antropológia. V tom istom roku bola odštartovaná jeho akademická hviezdna kariéra, vďaka zvoleniu na prestížnu pozíciu na slávnej Collège de France. Na začiatku 60.rokov vydal dve knihy považované za vplynvú literaturu: Totemizmus dnes a knihu o klasifikačných systémoch Neskrotné myslenie. Od polovice 60.rokov začalo vychádzať dielo, v ktorom analyzoval vyše 800 mýtov Severnej a Južnej Ameriky s názvom Mythologica. Jedná sa o štvorzväzkovú prácu. V roku 1973 bol zvolený za člena Francúzskej akademie, kde pôsobil až do svojej smrti. Meno Claude Lévi-Straus je spojené so štrukturalizmom. Štrukturalizmus sa zaoberal skúmaním jazyka, umenia, vedy,náboženstva, mytológie v jednotlivých kultúrach. Ľudská myseľ vytvára štruktúry podvedomo, princípy jej fungovania sú zákonité a Lévi-Strauss tvrdil, že sa dajú vedecky skúmať, ovšem nie len experimentálne, alebo iba v jednej kultúre, spoločnosti. Sú nutné etnografické údaje o väčšom počte spoločností a kultúr, a preto antropologické terénne výskumy sú viac než nutné. 


====== Obsah knihy a hlavné myšlienky ======

Na jar roku 1986 bol Claude Lévi-Strauss pozvaný Išizakovou nadáciou na štvrtú návštevu Japonska. Predniesol tri prednášky, ktoré sú spísané v knihe „Antropológie a problémy moderního světa“. Pri spisovaní týchto prednášok čerpal z textov svojích diel. Vracal sa k tématom ako sú vzťahy medzi rasami, dejinami a kulturou, rozoberá téma humanizmus v meniacom sa svete, pripomína kultúrnu nadredenosť Západu, zamýšľa sa nad témami moderného sveta, ako sú globalizácia spoločnosti, ekonomomické procesy, dokonca rieši následky umelého oplodnenia, ale nezabúda na svoju tradičnú tému a to vedecké a mýtické myslenie. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 9-10)
===== Kapitola prvá: Koniec kultúrnej nadradenosti Západu=====

Dve storočia Západná civilizácia definuje samú seba jako civilizáciu pokroku. Iné civilizácie, ktoré sa k jej ideálu pripojili si mysleli, že Západnú civilizáciu musia mať za vzor. Zdielali názor, že veda a technika budú stále smerovať vpred a zaistí ľuďom viac možností a šťastia. Bohužiaľ, udalosti 20.storočia tieto názory zpochybnili. Dokonca sa zistilo, že ani formy společenského myslenia, politických inštitúcií a filozofických princípov zrodených v 18.storočí nezaručia vyriešenie problémov, s ktorými sa ľudstvo začalo potýkať. Veda a technika nám pomohlo poznať viac z fyzického a biologického sveta, avšak autor sa  zamýšľa nad tým, či to náhodou skôr nenapomáha s zničeniu civilizácie než lepšiemu spôsobu života. Máme zbrane hromadného ničenia, znečisťujeme si priestor, vzduch, vodu. Vďaka dokonalejším poznatkom a pokrokom v medicíne sa ľudia dožívajú vyššího veku, čo zapříčiňuje, že v istých oblastech sveta sa nedarí uspokojiť základné potreby populácie a nastáva hladomor. Ľudstvo je nútené stále produkovať viac, pretože sama vyššia konzumácia si vyžaduje vyššiu produkciu a tak sú ľudia vťahovaní do kolobehu, ktorý sa v podstate nedá v súčasnosti zastaviť. Nestanú sa moderné spoločnosti neovládateľnými? Autor sa zamýšľa nad tým, či Západná civilizácia by sa nemala poohliadnuť po vzoroch z iných kultúr, spoločností. Najmä zo spoločností tých dlho opovrhovaných a toľko skromných. Z toho dôvodu sa myslitelia obracajú k antropológii, ktorá by im tieto otázky mala zodpovedať. 
(LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 11-13)

Človek je obdarený rečou. Vždy a všade. Žije v spoločenstvách, ktoré sa riadia pravidlami pre reprodukciu druhu, vyrába a používa nástroje, jeho spoločenský život sa deje v istých súboroch inštitúcií, ktorých forma sa medzi skupinami líší. Podľa Clauda Lévi-Strausse bola zo začiatku antropológia braná ako túha zbierať zvláštne a prapodivné fakty. Historici v novo objavených národoch chceli dokázať svoje vlastné predstavy o minulosti ľudstva, ale nesnažili sa objavovať u nich nové poznatky. Ľudia zabúdali, možno aj odmietali vidieť rozdiely, ktoré sú zásadné pri štúdiu človeka. A preto sa antropológovia a etnológovia začali uberať smerom skúmania rozdielov, aby objavili charakteristické vlastnosti spoločenstiev. Skúmali sa pravidlá príbuzenstiev a uzatvárania sobášov (napr. v spoločnostiach bez písmna je tam každý bratom, sestrou, bratrancom, sesternicou, strýcom, tetou niekoho iného a ak človek nie je príbuzný, tak je cudzincom a teda aj nepriateľom, a aj tak v týchto spoločnostiach existujú zákony uzatvárania sobášov), zákazy konzumácie istých potravin, či už z náboženských dôvodov, alebo jednoducho len zvykov získaných od predkov (mlieko v Číne, bravčové mäso u židov a muslimov, atď).(LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 13-17)

Primitívne spoločnosti sú ľudské zoskupenia, ktoré sa od našich líšia tým, že nemajú písmo. Avšak ponúkajú model pre pochopenie spôsobu akým ľudia spoločne žili behom 99% trvania života ľudstva. Pomocou etnologických výskumov sa podarilo zistiť základné rysy týchto spoločenstiev. Tvoria skupinu od niekoľkých desiatok ľudí až po niekoľko stoviek osôb v skupine. Jedna skupina od druhej sú od seba vzdialené niekoľko dňov chôdze a ich demografická hustota sa pohybuje okolo 0,1 obyvateľa na kilometer švorcový. Miera nárastu osôb v spoločenstve je menšia než 1% a vyvažuje úbytok. Z toho dôvodu sa počet príslušníkov nemení. Demografická stálosť je zaisťovaná rôznymi technikami, napr. sexuálne tabu po pôrode, alebo predĺžená doba kojenia. Ak sa počet osôb skupiny navýši, neusporiadava sa po novu, ale rozdelí sa na dve nové skupiny. Tieto spoločenstvá dokážu spontánne vyhubiť nákažlivé choroby, vďaka obmedzenému a hlavne nízkemu počtu osôb v skupine. Výživa spoločenstiev je pestrejšia, majú vyššiu fyzickú aktivitu, takže netrpia obezitou a vysokým tlakom. Tieto spoločnosti sú nám dvojito vzdialené. Poprvé zemepisne, podruhé psychologicky. Napríklad taká reč. Antropológovia skúmajú u týchto spoločenstiev jazyk, avšak ľudia hovoriaci ním, nemajú potuchy o zákonitostiach ich reči, jednoducho len hovoria. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 18-22)

Aké sú ambície antropologie? Prvou je dosiahnutie objektivity. Antropológia chce dospieť k formuláciam takým, aby bola zrozumiteľná pre všetkých pozorovateľov. Zamlčuje svoje pocity a utvára nové mentálne kategorie, prispieva k zavedeniu pojmov priestoru a času, opozície a protikladnosti. Druhou ambíciou je totalita. Lévi-Strauss chápe, že k poznaniu istého typu javov je nutné celok rozčleniť, tak ako to robí ekonom, demograf, právnik. Ale to čo hľadá antropolog, je spoločná forma, nemenné vlastnosti prejavujúce sa za najrôznejšími druhmi společenského života. Akou formou sme spojení s našou minulosťou? Je to prostredníctvom kníh a iných dokumentov, pričom sa vďaka týmto textom snažia odborníci poodhaliť tvár a myšlienky autora. A je pozoruhodné, ako často v súčasnosti komunikujeme vďaka písaným textom. Rozširuje sa náš počet kontaktov, ale zároveň tie kontakty dostávajú povahu neautentičnosti, ktorá existuje medzi občanmi a mocenskou silou. Strata autonómie spôsobuje expanziu nepriamych komunikačních foriem, ako sú knihy, fotografie, rozhlas, televízia, tlač. Avšak aj v modernej spoločnosti sa dajú nájsť autentické spoločnosti. Je to hlavne v menších obciach, dedinách, kde sa ľudia poznajú navzájom a kde majú svoje miesto tradcie a archaickosť. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 22-26)

Aby sme pochopili vlastnú kultúru je potreba na ňu pozerať z pohľadu inej kultúry. Antropológia hľadá predmety pre porovnanie. U civilizácií, ktoré nemajú písmo nám neposkytnú písané dokumenty a niektoré ani obrazové pamiatky. Preto je nutné zaistiť nové nástroje skúmania pre humanizmus. Využíva sa antropológia fyzická z vonkajška spoločnosti, ale zároveň je nutné, aby etnológ prenikol aj do skupiny a identifikoval sa s ňou. Antropológia presahuje tradičný humanizmus. Jej sféra zahrňuje celú obydlenú zem. Autor tvrdí, že antropológovia sú tu preto, aby dokazovali, že spôsob akým žijeme a hodnoty, ktorým veríme nie sú jediné možné, že existujú aj iné hodnotové systémy, ktoré ľudským spoločenstvám umožňovali dosiahnuť šťastie. Máme krotiť svoje sebezaľúbenie, rešpektovať iné spôsoby života a spochybňovať sami seba vďaka poznaniu iných zvyklostí.(LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 26-31)

Štúdie primitívnych spoločností dokázali, že niektorým národom žijúcim v Austrálii, južnej Amerike, Melanésii a Afriky postačujú dve až štyri hodiny práce denne pre zaistenie živobytia pre celé rodiny. Je to neuveriteľné oproti našim ôsmym hodinám práce denne. Vďaka prostrediu v ktorom žijú majú väčšiu nezávislosť než poľnohospodári či chovatelia. Majú viac voľného času a ten im umožňuje rozvíjať představivost, stavajú medzi seba a vonkajší svet vieru, rituály. Lévi-Strauss sa zamýšľa nad tým, či náhodou príchod komunismu, marxismu, islámského fundamentalizmu nie je náhodou nejaká reakcia, vzbura proti podmienkam existencie, ktoré sa začali dramaticky líšiť od podmienok minulých. Možno existuje nejaká optimálna miera rôznorodosti, ktorá sa ľudstvu vnucuje, aby vôbec zostalo životaschopné. Táto optimálna miera by mala kolísať podľa počtu spoločností, ich zemepisných vzdialeností a komunikačních prostriedkov, ktorými disponuje.(LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 31-34)

===== Kapitola druhá: Tri veľké súčasné problémy: sexualita, ekonomický vývoj a mýtické myslenie=====
 

Druhú kapitolu autor začína ročlenením uhľov pohľadu na spoločenstvá bez písma. Rodinný a společenský život, ekonomický život a náboženské myslenie společenstva. 

Tieto spoločenstvá riešia príbuzenstvo oveľa viac než my. Príbuzenstvom riešia náležitosť k skupine. Cudzím národom dokonca odopierajú štatút ľudskej bytosti. Podľa biologických zväzkov sa členovia rozčleňujú do predom daných kategórií a tým stanovujú každému jedincovi jeho miesto v spoločnosti. Lévi-Strauss tvrdí, že príbuzenstvo a manželský zväzok tvoria akúsi spoločnú reč nie len v otázkach vzťahov rodiny, ale aj ekonomických, politických a náboženských. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 35-36)

Prvoradým požiadavkom kladeným na ľudské spoločenstvá je reprodukcia. Autor sa veľmi hlboko zamýšľa nad problémami asistovanej reprodukcie, hlavne zo strany práva biologických rodičov a rodičov neplodných, ktorým dieťa odnosí a porodí cudzia matka. Takisto si kladie otázky umelého oplodnenia spojeného s homosexuálmi alebo prípadami, kedy otec umrie,ale vďaka jeho zmrazeným spermiám sa mu narodí potomok. V každej krajine zákony riešia uvedené otázky inak, antropológia ich poodhaľuje, no však nesnaží sa ich riešiť, len o nich informovať a horlivým právnikom a moralistom dáva rady byť obozretnejší a liberálnejší. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 36-43)

Druhý uhoľ pohľadu – ekonomický život je väčšinou nemožné oddeliť od ostatných aspektov života. Spoločnosti, ktorými sa zaoberá antropológia sa neriadia iba jasným maximalizovaním ziskov a minimalizovaním straty. Práca slúži aj k získaniu prestiže a prispievaniu dobra v spoločenstve. Antropológia poodhalila, že už v dávnych dobách sa ľudia dokázali věnovat vo veľkom merítku priemyslovým aktivitám. Vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Anglicku sa našli banské šachty pre ťažbu pazúrku, kde pracovali stovky pracovníkov dokonca v organizovaných skupinách. A ďalšie skupiny ho opracovávali a dokonca ho vyvážali v okruhu niekoľko stoviek kilometrov. To je jasný príklad dokonalo prepracovanej obchodnej organizácie. Ďalším príkladom ekonomickej činnosti je poľnohospodárstvo. To zaisťuje viac potravy, rýchlejší demografický rast, ale jeho výsledky sú neisté, hlavne vďaka počasiu. Extrémne suchá alebo naopak príliš silné dažde úrodu mohli zničiť a nastávala bieda. Je zaujímavé, že antropológovia sa zamýšľajú nad možnou súvislosťou medzi poľnohospodárstvom a maláriou, ktoré sa rozšírili v rovnakom čase a na rovnakom mieste. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 43-54)

Tretí uhoľ pohľadu sa týka mýtického myslenia spoločenstiev. Filozofické alebo vedecké myslenie formuluje pojmy, mýtické myslenie funguje s pomocou obrazov prevzatých zo zmyslového sveta. Nezavádza vzťahy medzi ideami, ale stavia proti sebe nebo a zem, zem a vodu, svetlo a temnotu, muža a ženu, syrové a varené, čerstvé a zhnilé. Vytvára zmyslové kvality chutí, vôní, hlukov, zvukov, farieb a tie kombinuje, stavia proti sebe. Mýty svojským spôsobom vysvetľujú spoločnosti bez písma čím veci sú na základe toho, čím veci boli, hľadajú ospravedlnenia súčasného stavu v stave minulom. Naše spoločnosti mýty už nemajú. Riešime problémy pomocou vedy. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 54-58)

===== Kapitola tretia: Uznanie kultúrnej rozmanitosti. Čo nás učí japonská civilizácia=====


Rôznosť kultúr je prirodzený jav a výsledok priamych či nepriamych vzťahov medzi spoločnosťami. Tie v nej skôr videli niečo škandálneho. Mali tendenciu odmietať zvyky, obyčaje vzdialené tým ich vlastným. V súčasnosti sa snažia populácie splývať, mysliac si, že budú dosahovať stále väčšieho pokroku. Avšak sa zabúda na to, že práve pokrok čerpá z rôznorodosti spoločenstiev. Ak spoločenstvá splynú v jeden celok, v akúsi svetovú civilizáciu, ťažko sa budú objavovať nové témy, riešenia z vonkajšieho prostredia a pokrok sa bude spomaľovať. (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 67-74)

Japonsko je pre Západnú civilizáciu fascinujúce nie len pre jeho technický pokrok a ekonomický úspech, ale hlavne pre jeho schopnosť sa vyrovnať Západu bez zrieknutia sa svojích špecifických charakteristik a hodnôt. Japonci zriadili systém takzvaných „živých národných pokladov“ a obdobný systém, podobný tomu japonskému sa chystalo zriadiť aj Francúzsko. „Japonsko vďaka svojmu jedinečnému spôsobu kladenia problémov moderného človeka a riešením, ktoré navrhuje, môže o mnohom poučiť antropológiu“ (Claude Lévi-Strauss, Antropologie a problémy moderního světa, str. 78) Týmito slovami Claude Lévi-Strauss zakončil svoju poslednú, tretiu prednášku.  (LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985, str. 75-78)
====== Kritické zhodnotenie diela ======
Keďže som nenašla žiadnu kritiku, dokážem dielo ohodnotiť iba podľa svojích dojmov. Z autora mám pocit, že bol zo súčasnej civilizácie smutný, sklamaný, a možno práve preto sa najviac sústredil na primitívne spoločnosti. Jeho dielo bolo určite dobrý základ pre moje hlbšie pochopenie antropológie.

====== Zdroje ======
LÉVI-STRAUSS, Claude. Antropologie a problémy moderního světa. 1. české vyd. Praha: Karolinum, 2012, 92 s. Limes. ISBN 978-802-4620-985

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/71566-svet-opustil-nezdolny-humanista-claude-levi-strauss/

http://cs.wikipedia.org/wiki/Claude_Lévi-Strauss
Uživatelské nástroje

Nástroje pro tento web

Nástroje pro stránku
