Kultúrna a sociálna antropológia – minulosť a súčasnosť disciplíny

Autor: Veronika Hancová

Vo svojej práci sa budem zaoberať problematikou kultúrnej a sociálnej antropológie. Práca predstavuje vývoj, charakteristiku sociálnej a kultúrnej antropológie ako aj jej súčasne ponímanie.

Cieľom tejto práce je priblížiť čitateľovi sociálnu a kultúrnu antropológiu z hľadiska vývoja a ponúknuť pohľad na súčasný stav danej disciplíny. Práca pozostáva aj z čiastkových cieľov akými sú charakteristika disciplíny ako aj stručný prehľad o oblastiach výskumu danej disciplíny.

Korene antropológie nájdeme už v staroveku, predovšetkým v diele Aristotela, ktorý ako prvý použil pojem antropológia pre označenie komplexného štúdia človeka a obohatil antické vedomosti o experimentálne podložené fakty z porovnania biológia a zoológie. Antropológia je empirická aj aplikačná veda, ktorá popisuje a vysvetľuje stav, prispôsobovanie a zistené u človeka a jeho kultúry v čase a v priestore.[3]

Základy k sociálnej a kultúrnej antropológii položili na konci 19. storočia evolucionalistickí vedci, ktorí svoje diela písali na základe druhotných prameňov, a to správ cestovateľov, misionárov a koloniálnych úradníkov. Tento vedný odbor sa vymedzil predmetom záujmu – na rozdiel od sociológie, ktorá sa zaoberala štúdiom západnej, euroamerickej civilizácie, mala sociálna a kultúrna antropológia skúmať mimoeurópske spoločnosti a etnika.[1]

Vznik tejto vednej disciplíny do značnej miery súvisí s dopytom zo strany britských kolonistov, ktorí potrebovali porozumieť cudzím kultúram, aby im mohli účinne vládnuť.

Kvalitatívny zvrat v antropologickom skúmaní prinieslo až zavedenie metódy terénneho výskumu, spojeného s menom britského antropológa Bronislawa Malinowského. Táto technika je založená na dlhodobom a opakovanom pobyte v skúmanej spoločnosti a empirickom zbere dát priamo na mieste, medzi príslušníkmi skúmanej kultúry. Využíva metódy zúčastneného pozorovania. Základnými piliermi modernej sociokultúrnej antropológie je okrem terénneho výskumu snaha o interdisciplinárny prístup, teda využívanie poznatkov z iných disciplín a snaha o zachytenie skúmanej kultúry v jej celistvosti. Táto disciplína zároveň kladie veľký dôraz na rozlišovanie prístupu etic – teda pohľadu „zvonku“, zo zorného uhlu kultúry iné a prístupu emic – teda „vnútorného“ pohľadu, popisu skutočnosti z hľadiska jej samotných aktérov. Sociálna antropológia skúma správanie ľudí rôznych kultúr v ich prirodzenom sociálnom prostredí, prostredníctvom dlhodobých (viacmesačných) terénnych výskumov priamo v skúmaných komunitách. Zúčastnené pozorovanie, teda integrácia antropológa do skúmanej komunity a získanie dôvery skúmaných ľudí, umožňuje antropológii ako jedinej disciplíne popísať a vysvetliť príčiny sociálnych procesov, ktoré si neuvedomujú a nedokážu zistiť ani skúmaní aktéri, ani vedci iných disciplín.[4]

Sociálnu antropológiu je podľa Frazera možné definovať ako … súvislé skúmanie človeka ako celku, nielen fyzickej a mentálnej štruktúry jednotlivca, ale aj porovnávanie rôznych ľudských rás, zistenie ich podobnosti a pomocou rozsiahleho zberu faktov vystopovanie čo najvzdialenejšej evolúcie ľudského myslenia a inštitúcii od najranejších čias.

Za zakladateľa pojmu kultúrna antropológia je považovaný Edward Burnet Tylor. Ten vo svojom diele Antropológia vymedzuje kultúrnu antropológiu ako objekt vedeckého skúmania. Vychádza z evolučnej teórie Ch. Darwina – spoločnosti prechádzajúce prirodzeným vývojom, ktorý má v rôznych častiach sveta rôznu úroveň podľa dasiahnutého kulturného pokroku. Kultúrna antropológia je v súčasnej dobe v západných krajinách jedna z najprogresivnejších vied o človeku, spoločnosti a kultúre. Je to veda, ktorá sa mimo iné orientuje na porovnanie rôznych lokálnych kultúr, pomáha nám pochopiť, že príslušníci iných kultúr odlišne vnímajú a interpretujú svet. [5]

Kultúrna antropológia si kladie za cieľ porozumieť ľudskej situácii prostredníctvom štúdia všetkých jej prejavov a zmien. V ideálnom prípade by nám mala pomôcť pochopiť vnútornej logike kultúry cudzích a odlišných spoločenstiev a zároveň získať odstup a potrebný nadhľad voči nášmu vlastnému životu a kultúrnym zvyklostiam. Analýza kultúr prírodných národov, pretože problémy súčasnej spoločnosti možno niekedy najlepšie vysvetliť v konfrontácii s inými myšlienkovými a kultúrnymi systénmi. Hlavnou metódou kultúrnej antropológie je porovnávacia analýza odlišných a rovnakých kultúrnych prvkov a vyvodzovanie všeobecných záverov a súvislostí u ich výskytu za určitých okolností.[2]

Základné oblasti výskumu sociálnej a kultúrnej antropológie tvorí teoretická a aplikovaná antropológia. Pomerne jednotný postoj zastávajú britskí a americkí antropológovia k etnografii a etnológii. Považujú ich za základné subdisciplíny sociálnej a kultúrnej antropológie, ktoré zabezpečujú dve základné fázy antropologického výskumu.

Teoretická antropológia predstavuje špeciálnu oblasť antropologických tvoriacu teoretický a metodologický základ antropologických vied. Predmetom teoretickej antropológie je štúdium teórií a hypotéz v jednotlivých antropologických smeroch, analýza metód a techník výskumu a vymedzenie vzťahu medzi základnými antropologickými pojmami a kategóriami . Usiluje o integráciu súčasného antropologického poznania a vytvorenia všeobecných teoretických a metodologických východísk štúdia človeka a kultúry.

Aplikovaná antropológia oproti tomu predstavuje špeciálnu, prakticky zameranú oblasť činnosti antropológov, ktorá je založená na využívaní antropologických vedomostí, teórií, metód a techník k ovplyvňovaniu procesov sociokultúrnej zmeny. Charakteristickým rysom aplikovanej antropológie je jej orientácia na problematiku sociálneho plánovania.[4]

Britská sociálna antropológia preferuje pojem spoločnosti a zdôrazňuje význam hodnôt, inštitúcii a zvykov v kontextu sociálnej štruktúry. Naproti tomu pre americkú kultúrnu antropológiu je hlavným termínom pojem kultúra, ktorý je chápaný ako označenie všetkých špecifických ľudských negenetických javov. V posledných rokoch dochádza ku snahe zlúčiť oba tieto smery pod jednotným názvom sociálna a kultúrna antropológia. Pretože sociálna a kultúrna antropológia vznikla ako veda skúmajúca mimoeurópske, preliterálne spoločnosti, postupne rozšírila pole svojej pôsobnosti i na radu oblastí modernej spoločnosti (vznikla tak napríklad antropológie mesta, feministická či vizuálna antropológia).[3]

V súčasnosti má sociálna a kultúrna antropológia niekoľko subdisciplín, a to:

1. Lingvistická antropológia:

• štúdium vzťahov jazyka, kultúry a myslenia v rôznych sociokultúrnych systémoch
• vzťah medzi jazykom a systémom hodnôt, noriem a ideí, ktoré sú charakteristické pre určitú kultúru
• vývojové a komparatívne štúdium jazykových systémov moderných spoločností
• základ približne polovica 20. storočia

2. Psychologická antropológia:

• vzťahy osobnosti a kultúry v medzi kultúrnej perspektíve s dôrazom na štúdium socializácie
• systematické štúdium štruktúry a funkcie procesov vnímania a myslenia v konkrétnom kultúrnom kontexte
• vznik v 60. rokoch 20. Storočia

3. Politická antropológia

• medzi kultúrna komparatívna analýza vzniku, vývoja a fungovania politických systémov v kontexte rôznych sociokultúrnych systémov
• v centre záujmu stojí štúdium vlád, politických autorít, uplatňovania mocí, sociálnej kontroly, legislatívy a práva v konrétnom kultúrnom kontexte určitej spoločnosti ako celku

4. Ekonomická antropológia

• komparativný výskum ekonomických systémov a inštitúcií tradičných aj moderných spoločnosti v čase a priestore

5. Antropológia mesta

• rozvoj v 40. a 50. rokoch 20. storočia – potreba vedeckej reflexie prudkého rastu urbanizácie vo vyspelých krajinách
• odlišnosti štýlov života v rôznych mestských štvrtiach a medziľudských vzťahov v priemyselných podnikoch

6. Antropológia práva

• vznik, vývoj a fungovanie právnych systémov v rôznych kultúrach sveta
• predmetom výskumu sú inštitúcie, normy, hodnoty a kultúrne vzory, ktoré sa bezprostredne vzťahujú k právnemu systému danej kultúry
• zdroj empirických informácií pre ďalšie spoločenské vedy – najmä informácie o pôvode, podstate a fungovaní mimoeurópskych

právnych systémov a ich odraze vo zvykoch, mravoch, zákonoch a tabu rôznych kultúr.[4]

V práci boli splnené všetky dané ciele. Práca oboznamuje so sociálnou a kultúrnou antropológiou. I keď má táto disciplína dva pohľady na danú problematiku, a to americkú kultúrnu antropológiu a britskú sociálnu antropológiu, tak v súčasnosti sa už tie rozdiely až tak nevnímajú. Aj keď sa antropológii za celú dobu trvania nepodarilo zjednotiť tieto dva smery, tak sa Soukupa vyjadril, že práve americký variant predstavuje jednu z najprogresivnejších vied o človeku, spoločnosti a kultúre.

[1] SOUKUP, Václav. Dějiny antropologie. Praha: UK, Karolinum 2004ISBN: 9788024603377

[2]DAVIES, Merryl Wyn., PIERO. Kulturní antropologie. Praha: Portál 2003 ISBN 80-7178-778-7

[3]SOUKUP, Václav. Přehled antropologických teorií kultury. Praha: Portál 2000

[4]SOUKUP, Václav. Antropologie. Teorie člověka a kultury. Praha : Portál 2011 ISBN: 9788073674328

[5]Dostupné: <https://www.vedatechnika.sk/SK/enoviny/ZakciiNCPVaT/Stranky/Vedecka-cukraren-preco-je-socialna-antropologia-najzaujimavejsou-socialnou-vedou.aspx> cit.[10.05.2017]

Počet shlédnutí: 154