Vzťah Čechov a Slovákov sa najmarkantnejšie vyvíjal v obdobiach ich spoločnej štátnosti.

V období rokov 1918 – 1992 ovplyvnilo tento vzťah mnoho ekonomických, politických, historických a psychologických faktorov. Obdobie 1. republiky a tzv. „československého národa“ bolo poznamenané nedôverou Slovákov v „demokratický štát“. Z ich strany prevažoval názor, že slovenské etnikum je národnostne utláčané. Naopak Česi považovali spoločný štát za demokratický. Dá sa povedať, že panovala atmosféra nedôvery, napríklad nedôvera medzi inteligenciou oboch národov.

V roku 1938 sa pod tlakom nacistického Nemecka a radikálneho autonomistického krídla SĽS uskutočnilo rozdelenie spoločného štátu a vznik samostatnej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava. Český národ to vnímal ako slovenskú zradu a na Slovensku zase dochádzalo ku vyháňaniu českého obyvateľstva za hranice Slovenska alebo perzekúcii českej inteligencie. Novovzniknutá situácia po porážke Nemecka vyústila do znovu obnovenia Československej republiky. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 bola potlačená „demokratizácia“, súčasťou ktorej reformných krokov mala byť aj federalizácia štátu. To rozdelilo národy na dva tábory. Jedni tvrdili, že Slováci uprednostnili svoje národné záujmy pred demokratizáciou, a druhí tvrdili, že slovenská elita podporovala demokratizáciu ale federalizácia bola pre nich vedľajšia. To, ako sa tieto udalosti premietli do vtedajších vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi skvele vystihol Petr Pithart: „V Čechách sa čím ďalej, tým viac, prejavovala nechuť k režimu, nechuťou k Slovákom ako k tým, cez ktorých bola normalizácia údajne nastolená a prevádzaná. Akokoľvek to bolo nemalé nadhodnotenie, Slováci spoľahlivo fungovali ako hromozvod, ako náhradný objekt verbálnej agresie voči režimu. Po „nežnej revolúcii“ v novembri 1989, pri ktorej oba národy prejavili značnú mieru súdržnosti, sa znovu začal líšiť postoj k ponovembrovému vývoju a spokojnosť s ním. S prvými problémami, ako pokles životnej úrovne, rast nezamestnanosti a inflácie sa opäť zvýšilo napätie medzi týmito národmi, najmä keď sa diskutovalo o usporiadaní štátu, ktoré by bolo najvýhodnejšie. Od roku 1993 existuje samostatná Slovenská republika a samostatná Česká republika, čo do určitej miery prispelo ku stabilizácii vzťahov medzi týmito národmi, pričom nemôžme povedať, že rozdelenie spoločného štátu je u všetkých obyvateľov vnímané ako pozitívny fakt. Tieto dva národy k sebe ešte stále majú veľmi blízko, napriek svojej rozdielnosti.

Lajčiak J. (2008), sociológ kultúry, prekladateľ, kritik slovenskej inteligencie a stúpenec moderného života na začiatku 20. storočia, rozobral vo svojom diele kultúru slovenského národa. Každý národ, hoci stojí na akomkoľvek nízkom stupni vývinu, má svoju osobitú kultúru.

Od definovania toho bude mnoho závisieť, lebo jasná predstava o predmete umožní nám javy kultúry predstaviť v pravom svetle. Nejasnosť chápania kultúry je evidentnou príčinou toho, že človek v živote často nevidí alebo vidieť nechce javy, ktoré v eminentnom zmysle slova kultúrne sú, a zase mnohé javy života, čo bývajú považované za kultúrne, v skutočnosti sú protikultúrne.

História a etnológia poskytujú evidentné príklady, ako nové kultúry vznikajú a staré zanikajú. Podľa môjho presvedčenia jedine uvažovanie o príčine vzniku a zániku kultúry poskytuje možnosť pochopiť, čo vlastne kultúra je. A tu sme v tom šťastnom položení, že pred našimi očami môžeme pozorovať vznikanie a zanikanie kultúry tak u jednotlivých väčších či menších národov alebo grúp, ako i v živote jednotlivcov. Keď teda vidíme, ako kultúry vznikajú a ako kultúry zanikajú, z toho si môžeme utvoriť jasný obraz o podstate kultúry.

Nie každý národ je rovnako kultúryschopný. História nás poúča, že národy často i v nepriaznivých klimatických a geografických pomeroch sa dopracovali vysokého stupňa kultúry, naproti tomu iné národy aj v neprajnejších podmienkach sa vyšieho stupňa kultúry dopracovať nemohli, ba národy aj v najpriaznivejších kultúrnych pomeroch svoju kultúru utratili. Kultúryschopnosť teda máme hľadať nielen v klimatických a geografických pomeroch národa, ale aj inde. Individuálny život poskytuje nám interesantné príklady, že ľudia pochodiaci často z najskromnejších pomerov sú schopní prebojovať sa tvrdým životom a dosiahnuť vysoký stupeň intelektuálnej a morálnej vyspelosti. A zase iní, žijúci v tých najpriaznivejších rodinných a hmotných pomeroch, nepostúpia nikam napred ani v intelektuálnom, ani v morálnom ohľade, a práve také príklady nám poskytuje i história kultúrnych národov.

Aj keď je Slovensko moderná krajina, jej kultúrne črty sú vo veľkej miere zakorenené v bohatej tradícii krajiny a jej prírodných krásach. Významnú úlohu v živote zohráva aj viera, o čom svedčia mnohé kostoly, kaplnky, náboženské sochy a iné dôkazy uvádza agentúra SARIO (2). Obyvatelia Slovenska naďalej dodržiavajú množstvo tradícií, medzi ktoré patrí aj dobrá etika práce. Práca a rodina sú stále stredobodom pozornosti väčšiny obyvateľov. Vyskytuje sa tu však aj veľa príležitostí na kultúrny oddych a rekreačný šport. Slovenské zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, napriek tomu ich podstata zostáva totožná. Niektoré sa zachovali aj dodnes, avšak dodržiavajú sa viac na vidieku ako v mestách.

Slovensko ponúka mnoho príležitostí na návštevu kultúrnych podujatí. Okrem kvalitných divadelných a operných predstavení, sú to aj filmové festivaly a hudobné koncerty. Večer si je možné spríjemniť v kluboch, diskotékach alebo v reštauráciách či puboch. Súčasťou ľudovej kultúry je folklór, ktorý zahŕňa slovesné, hudobné, dramatické a tanečné prejavy. Najznámejšie folklórne súbory sú SĽUK a Lúčnica, ktoré reprezentujú slovenské ľudové umenie aj v zahraničí. Každý rok sa koná niekoľko folklórnych festivalov. Najväčší z nich je v stredoslovenskom meste Východná. Ide o trojdňovú oslavu folklórnej hudby a tanca spojenú s trhom, kde si návštevníci môžu kúpiť tradičné jedlá a remeselné výrobky. Jedným zo spôsobov udržiavania ľudových tradícií je aj ľudová umelecká výroba. Typické slovenské ľudové remeslá sú drevorezbárstvo, košikárstvo, tkáčstvo, vyšívanie, maľba na skle.

V reštauráciách je možné ochutnať tradičné jedlá, ako napr. bryndzové halušky či ochutnať slovenské pivo, kvalitné vína alebo tradičné alkoholické nápoje, ako napr. slivovica a borovička, ktorá je výhradne slovenským nápojom destilovaným z borievok.

Víkendy sú príležitosťou k športovým aktivitám. Na Slovensku sú obľúbené najmä zimné športy, pre ktoré sú veľmi vhodné podmienky v hornatej krajine a svoje služby tu ponúkajú rôzne lyžiarske strediská. Početné národné parky najviac poskytujú úžasné scenérie na skialpinizmus a iné zimné športy. V lete je obľúbeným športom turistika. Národným športom je hokej a futbal. Významným úspechom Slovenska bola výhra, 1. miesto, na Majstrovstvách sveta v hokeji v r. 2002. Nemalí význam majú aj prvé tri olympijské medaily, vrátane zlatej, na letných olympijských hrách v Atlante v r. 1996 a neskôr aj ďalšie.

Slovensko sa vyznačuje malebnou prírodou. Na jeho území je niekoľko národných parkov a chránených krajinných území, ktoré pokrývajú najvýznamnejšie slovenské pohoria a ich okolie - Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Pieniny, Malá Fatra, Poloniny, Slovenský kras a Veľká Fatra. Niektoré jaskyne a kultúrno-historické pamiatky sú zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO - napr. Dobšinská ľadová jaskyňa alebo pamiatková chránená rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec. Nezanedbateľnou súčasťou sú liečivé pramene a ich využitie v liečebných kúpeľoch a termálnych kúpaliskách, ktorých návštevnosť stále stúpa.

Česká republika je nielen moderná krajina s dobrou infraštruktúrou a vyspelou ekonomikou, ale je aj národ s bohatou kultúrou, históriou a ponúka skutočne širokou paletu možností kultúrneho vyžitia. Najviditeľnejšími dôkazmi českej kultúrnej vyspelosti sú mnohé umelecké diela s ktorými sa stretnete nielen na doskách, ktoré znamenajú svet, ale tiež na filmových plátnach, v knižniciach a v najznámejších svetových galériách a koncertných sálach. Skladateľ Antonín Dvořák, spisovateľ Franz Kafka, maliar Toyen, držiteľ dvoch filmových Oscarov Miloš Forman, spisovateľ Milan Kundera alebo speváčka Magdalena Kožená sa narodili v Českej republike a svojou jedinečnou tvorbou zaujali celý svet. Z českého prostredia pochádza tiež slovo robot, ktoré vymyslel spisovateľ Karel Čapek pre svoju hru RUR.

Neoddeliteľnou súčasťou minulých rokov českej kultúry sú určite české tradície. S ich uplatňovaním sa málokedy stretnete v mestách, ale na dedinách a hlavne v moravskosliezkých regiónoch zostávajú znakom kultúrnej vyspelosti danej oblasti. Tradičné kroje, architektúra, zvyky i tradície sú pre všetkých obyvateľov Českej republiky stále veľkým lákadlom a teší sa ich priazni, rovnako ako priazni zahraničných turistov. Česká republika je rozlohou pomerne malá krajina - pri 79 000 km2 - je teda podobne veľká ako napríklad Írsko, ale čo do odlišnosti a atraktivity jednotlivých regiónov je to krajina kultúrne bohatá a rozmanitá.

Na oficiálnej web-stránke Českej republiky (3),sa uvádza: Mnoho ľudí poukazuje na to, že medzi českou a slovenskou kultúrou niesu ziadne rozdiely. Sú to štáty, ktoré majú spoločnú históriu ako ČSSR a taktiež jazyk, ktorý je síce odlišný ale vieme sa navzájom dorozumieť. Mame mnoho podobností, ale aj napriek tomu, sa nájdu ľudia, ktorý tvrdia opak.

Kováč L. (1999) uvádza rozdielnosť v Kultúrnych tradíciach . Na rozdiel od českého bolo slovenské národné obrodenie chudobné; vysililo sa v neplodných obranných bojoch proti maďarizácii. Preto Slováci, v porovnaní s Čechmi, dali svetu tak málo. Niet divu, že sú neistí. Vlastne len urýchlene hľadajú nosné kultúrne tradície, čo by dodali sebavedomia.

Ďalšie rozdiely medzi týmito dvoma národmi sú vo vzdelanosti. Na počiatku storočia Slováci už takmer nemali vzdelaných ľudí. Boli pomaďarčení. Na európske pomery ojedinele rýchlo (a českou zásluhou) vyrástla početná slovenská inteligencia: máme možno relatívne viac obtitulovaných inžinierov a doktorov než Česi - ale medzi nimi hodne nedovzdelaných, „rýchlených“, bez kultúrnej noblesy. Odlišný je aj český a slovenský temperament. Keď to už toľkí povedali a aj dnes hovoria, treba tomu asi uveriť: racionálni, skeptickí Česi; romantickí, vášniví Slováci. Takto autor popisuje rozdielnosti medzi Českou a slovenskou kultúrou. Ale tak ako sa rozpísal pri písaní odlišností, je veľa v podobnosti v kultúre týchto národov.

Obe štáty majú spoločné politické dejiny. Od 16. storočia sme patrili do jednej monarchie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska založili spoločný štát iba pre seba. S dejinami súvisí aj spoločný postkomunistický ekonomický vývoj, ktorý bol v Čechách i na Slovensku veľmi podobný.

Kultúrne tradície oboch štátov. Mali sme po štyri storočia spoločný spisovný jazyk. V 19. a 20. storočí najmenej šesť generácií Slovákov vyrastalo na českej kultúre. Práve tým, že slúžila rovnako Čechom ako Slovákom, ostala česká kultúra, aj napriek jazykovej schizme, kultúrou československou. A je ňou naďalej.

Výskumná otázka: Ako sa navzájom vnímajú Česi a Slováci?

Podotázky: - Poznajú sa navzájom oba národy?

  - Poznajú svoje tradície a zvyky?
  - Vedia aké majú podobné znaky?
  - Vedie aké sú odlišnosti?

Na to, aby sme mohli odpovedať na výskumnú otázku a prípadné podotázky sme urobili rozhovory s občanmi. Ako cieľovú skupinu sme si stanovili obyvateľov Slovenskej a Českej republiky, pričom sme brali do úvahy generačné rozdiely. Prvú kategóriu tvorila skupina ľudí do 50 rokov a druhú skupinu tvorili obyvatelia nad 50 rokov. Rozdiel spočíval len v otázkach. Staršej generácie sme sa pýtali na bývalý režim, kde sme chceli vedieť ako blízko si boli tieto dva národy za existencie ČSSR a ako to vnímajú títo ľudia v súčasnosti. Či sú si tieto národy blízke ako kedysi za existencie spoločného štátu, alebo je tam určitá bariéra, ktorá narastá.

Súčasťou rozhovoru bol aj dotazník, ktorý sme ako doplnok nechali vyplniť. A potom takto spracované údaje sme analyzovali a dospeli sme k nasledovnému záveru. V priebehu nášho výskumu sa neobjavili žiadne výrazne problémy. Respondenti, ktorí vypĺňali náš dotazník a s ktorými sme robili rozhovor boli ochotní nám poskytnúť všetky informácie.

Väčšina respondentov najmä mladšej generácie vo veku do 20 rokov mala problémy odpovedať na niektoré druhy otázok týkajúcich sa tradícií a zvykov v Českej republike. Najčastejšie sa vyskytovali odpovede: folklór, hudba, spôsob vnímania, život. Táto generácia má veľké nedostatky vo poznaní českej kultúry. Český jazyk ako uvádzajú im problém nerobí, keďže na Slovensku je neustále dosť českých filmov a hlavne rozprávok, ktoré sa deťom najviac vryjú do pamäte.

Ďalšia skupina respondentov bola stredná generácia, teda od 20 – 50 rokov. Výsledky rozhovoru ale aj dotazníka poukazujú na to, že majú dostatočný prehľad o českej kultúre, jej tradíciách a zvykoch. Vedeli vymenovať podobnosti našich dvoch kultúr (slovenskej a českej). Väčšina uvádzala:

• Jazyk
• Jedlá a nápoje, teda v českej kuchyni nevidieť žiadne rozdiely, iba v tom, že v porovnaní so slovenskom český národ uprednostňuje pivo pred tvrdým alkoholom ale to je diferentné. Vysoký počet týchto respondentov uvádza ako tradičné české jedlo: Knedľo, vepřo, zelí.
• História – máme spoločnú minulosť, ktorá vyplýva z nášho spoločného štátu a iných významných historických míľnikoch. Obe národy sme spolu prežili dobré i zlé obdobie, sme teda spätý dlhoročným spolunažívaním.
• Pohostinnosť a srdečnosť
• Hudba

S vymenovaním odlišností mali naši respondenti problémy. Niektorý uvádzali že žiadne niesu, ale ak áno, tak nepatrné. Niektorý však nejaké odlišnosti predsa našla. Medzi takéto významné odlišnosti, ktorými sa vyznačuje česká kultúra patrí:

• Náboženstvo – uvádzala to väčšia časť respondentov, s tým že český národ sa hlási skôr k ateizmu, pričom mnohí obyvatelia Slovenska sa hlásia hlavne ku rímsko-katolíckemu náboženstvu, grécko-katolíckemu, evanjelizmu, atď
• Odlišnosti v štátnych sviatkoch, ktoré sú typické pre český národ
• Pre český národ je špecifickým nápojom pivo. I keď na Slovensku je to tiež veľmi populárny nápoj, mnoho ľudí udáva ako tradičný slovenský nápoj slivovicu.

• Česká kultúra v oblasti filmu je oveľa viac rozvinutá a liberálnejšia. Česká filmová tvorba je známejšia ako slovenská. Medzi významných predstaviteľov patrí napr: Burian, Menšík, Polívka a mnoho ďalších.
• Česi sú viac hrdý na svoj národ
• V Čechách je lepšia ekonomická situácia ako na Slovensku, i viac pracovných príležitostí, i keď to porovnáme so situáciou na Slovensku. Myslíme, že je to skoro rovnaké. Sú tu tiež zaostalé regióny v ktorých je nedostatok pracovných príležitostí a štát sa snaží o to, aby tieto disparity odstránil, ale tiež naopak sú tu regióny ktoré majú pracovných príležitostí dosť.

Posledná skupina respondentov, na ktorú sme sa zamerali boli ľudia staršej generácie (nad 50 rokov), ktorý boli schopný popísať nám a vyrozprávať aké rozdiely boli medzi našimi štátmi v minulosti za existencie ČSSR a aké to je dnes. Z výsledok vyplynulo nasledovné:

• Vzťah týchto oboch štátov v minulosti všetci ľudia slovenskej národnosti hodnotili pozitívne. Bolo to krásne obdobie, vysielali sa slovenské i české programy. Väčšina ľudí ma v Čechách veľa priateľov s ktorými sa vtedy častejšie stretávali ako v súčasnosti. Nedosahuje to teda úroveň minulého storočia. Respondenti spomínali na toto obdobie pozitívne. Chvála padali i na staré české filmy a piesne pri ktorých si starší ľudia radi zaspomínajú na mladé časy a vracajú sa do mladosti. Súčasnú českú tvorbu ale poznajú pomenej.

Zisťovanie sa neuskutočnilo len zo strany slovenských respondentov. Zamerali sme sa aj na obyvateľov Českej republiky, aby sme poznali aj ich názory na danú problematiku. Väčšina českých občanov najmä mladšej generácie (rovnako ako to bolo u slovenských respondentov) nepozná slovenskú kultúru. Vedeli odpovedať len na otázky typu: „Aké je tradičné slovenské jedlo, alebo nápoje“. Na túto väčšina odpovedala správne.

1. Tradičné slovenské jedlo: Bryndzové halušky
2. Tradičný slovenský nápoj: Slivovica

Slovenskú kultúru vnímajú ako viac pobožnú. Na Slovensku je viac kresťansky založených ľudí, ktorý sa aj hlásia k svojmu vierovyznaniu. V Čechách je to presne opačne. A aj väčšina našich respondentov sa hlási k ateizmu. Za najbližšiu kultúru k českej považujú slovenskú kultúru, čo prevažne vyplýva z našej spoločnej histórie a jazyka (s malými odlišnosťami) ako väčšina uvádza.

Ale aj napriek tomu, že väčšina českých respondentov nepozná dobre slovenskú kultúru, vykreslili ju ako familiárnejšiu, bojovnejšiu, ba dokonca agresívnejšiu.

Súčasne sa zamerali na slovenskú kultúru v Čechách, ktorá po rozpade ČSSR postupne ustúpila do úzadia. Kedysi sa vysielalo viac slovenských programov a v súčasnosti žiadne. Pravdepodobne aj to je jeden z hlavných dôvodov prečo súčasný mladý ľudia tak málo poznajú slovenskú kultúru a mnohí majú značné problémy rozumieť slovenskému jazyku. Odlišností v našich kultúrach väčšina českých respondentov nevedela uviesť. Staršia generácia nevníma medzi slovenskou a českou kultúrou nijaký rozdiel. Sú si veľmi podobné, čo aj poukazujú na spoločnej histórií ktorú máme.

Z výsledkov našej práce môžeme poukázať na to, že česká a slovenská kultúra si je podobná. Ale i napriek tomu sú tu odlišnosti a tie sa postupne prehlbujú. Čím je generácia mladšia tým má menej znalostí či už o českej alebo o slovenskej kultúre.

Navzájom sa tieto dva národy vnímajú celkom pozitívne. S negatívnymi názormi sme sa nestretli. Otázka ale znie: „Či sa tieto dve národy poznajú“. Môžeme vo všeobecnosti odpovedať že áno, i keď sú tu určité rozdiely, ktoré sú ovplyvnené vekovou hranicou ľudí. Staršia generácia, ktorá zažila toho viac, najmä existenciu nášho spoločného štátu má viac znalostí a vedia o tom viac porozprávať. Naopak mladšia generácia má málo poznatkov o tradíciách, kultúre, a majú väčší problém s dorozumievaním sa, čomu neprispievajú ani média. Keďže v súčasnosti sa viac prezentuje česká kultúra na Slovensku a menej slovenská v Čechách.

1. 1. Lajčiak, J. Slovensko a kultúra. Bratislava: Zlatý fond denníka SME, 2008, s. 154
2. 2. Kultúra [online]. SARIO: Slovak Investment and Trade development Agency, c2006 [citovane 23. 11. 2008]. Dostupný z WWW: http://www.sario.sk/?kultura
3. 3. Kultúrni dedičství [online]. Oficiálni web Českej republiky, c2008 [citovane 23. 11. 2008]. Dostupný z WWW: http://www.czech.cz/cz/kultura/
4. 4. Kováč, L. Od emócií k osvietenému sebazáujmu. Bratislava: Mosty, 1999
5. 5. Svatuška M.Vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi v období prvej Československej republiky (1918-1938), Slovenská politologická revue, 1/2003,



Počet shlédnutí: 50